Včera som vzal bicykel do vlaku a odviezol som sa do Břeclavi, kde som sa vydal po cyklotrase č. 4 až k sútoku Moravy a Dyje, pozrieť sa na trojhraničie Slovenska, Rakúska a Česka. Bol to celkom fajn výlet.
Odtiaľ som sa vrátil na cyklotrasu č. 4, po ktorej som pokračoval popri Morave a dalo sa do toho pekne šliapnúť. Až som dorazil k diaľnici a hraničnému priechodu cez most medzi Lanžhotom a Brodským. To bolo zaujímavé.
Ďalej som pokračoval po cyklotrase č. 44 do Lanžhotu, kde som odbočil na cyklotrasu č. 43 smer Kostice a po tej som šiel až do Moravskej Novej Vsi, kde som odbočil na Prušánky, kde som zaváhal, či sa nezájsť pozrieť na vinné sklepy Nechory, ale nakoniec som sa rozhodol občertviť u miestnych Vietnamcov, k čomu ma motivovalo aj to, že na parkovisku pred obchodom už som videl známe tváre dvoch starých známych toho dňa, ktorých som stretol už na sútoku aj na hraničnom moste. Z Prušániek som pokračoval po cyklotrase bez čísla do Moravského Žižkova (kde vyrába vína Nestarec) a Velkých Bílovíc (kde zase sídli Osička), kde to začalo byť opať zaujímavé. V Bílovicích som totiž šiel cyklotrasou č. 412 do Vrbic (obec Vrbice; po česky to je asi “ta Vrbice”, takže správne by asi malo byť napísané “do Vrbice”, ale whatever), ktorá je súčasne aj Naúčnou trasou “Mezi vinicemi ve Velkých Bílovicích” a bolo to tam pekné.
Z cyklotrasy bola odbočka na vyhliadku Hradištěk, kde je aj kaplnka nejakých svatých. A je tam fakt pekný výhľad na všetky strany.
Potom som už v podstate nefotil. Z Vrbice som chcel povodne ísť do Bořetíc a odtiaľ na Kraví horu (nie tú brnenskú), ďalej do Němčičiek a po modrohorskej (modré hory = darí sa tam červenému vínu) cyklotrase do Veľkých Pavlovíc. Ale keďže ma nejako bolela hlava a bolo pol piatej (o piatej ide zo Zaječí do Brna rýchlik, o šiestej iba osobák) rozhodol som sa to nepreháňať to, nechať si kraví horu, kraj André a modrohorskú cyklotrasu na inokedy a v Bořeticích som to stočil rovno na Velké Pavlovice, kde som sadol na osobák do Zaječí a odtiaľ už rýchlikom do Brna, kde som stretol ďalších sympatických ľudí. Asi by som to stihol na biku až do Zaječí, ale moj orientačný zmysel občas zlyháva, a tak som sa rozhodol ísť na istotu do Velkých Pavlovic na osobák.